PAGANLAND vznikli v ukrajinskom Ľvove v roku 1997 ako štúdiový projekt. Od roku 2001 do roku 2007, kedy bol spolok rozpustený, keďže viacerí členovia odišli pracovať do zahraničia, fungovali ako regulárna kapela. Za ten čas vzniklo jedno demo, vydané v roku 1999, a split CD so spriaznenými Тіні Забутих Предків vyšlo v podstate až „posmrtne“ v roku 2008. V roku 2010 klávesista Andrij Šalaj PAGANLAND obnovil s novými členmi a debutový album „Winds Of Freedom“ bol nahratý ešte v roku 2011. Jeho vydanie však zbrzdil Andrijov ďalší pobyt v zahraničí a tak sa „Wind Of Freedom“ vybral do sveta až začiatkom marca tohto roku.

O čo asi pôjde sa dá usudzovať už z názvu kapely a miesta jej pôvodu. Pohansky orientovaný metal je na Ukrajine v kurze, nakoniec, slovanstvo, jeho mýty a história sú témy blízke aj ďalším post-sovietskym krajinám. Z toho, čo som mal možnosť si o PAGANLAND prečítať usudzujem, že na rozdiel od viacerých nie len ukrajinských kolegov si tieto veci, rovnako ako vlastenectvo atď., nepletú s nejakými solídne úbohými záležitosťami. Vzhľadom na kvalitu hudby na to nie sú odkázaní.

Album obsahuje osem skladieb, uvedených prírodne ladeným introm s folklórnymi nástrojmi, tuším gajdami, takže si pri ňom možno spomeniete aj na akustický album od lotyšských SKYFORGER. Na tých si spomeniete aj v niekoľkých metalových pasážach, v ktorých gajdy a píšťaly zaznejú tiež.

PAGANLAND sa prezentujú atmosférickým pohanským metalom s istým podielom nárezovejších blackmetalových partov a so silným vplyvom ukrajinskej ľudovej melodiky. Tá mi svojou náladou pripomína skôr melancholické, do hmly zahalené karpatské poloniny a údolia si zurčiacimi bystrinami, než nejakú šíru stepnú rozviatosť. Má to istú logiku, sú z Ľvova, ak by boli odkiaľsi zo Záporožia, mohlo by to celé znieť o dosť divokejšie.

Album je vyváženým stretom energických, vášnivých, občas priam tanečných – ale nie v zmysle napr. trhovo úspešného fínskeho „folk“ bigbítu k chlastaniu – partov a zádumčivých, do prírody i do vlastného vnútra zahľadených nálad. Možno by sa v rôznych pasážach dali nájsť paralely k BORKNAGAR, VINTERSORG, MOONSORROW, ale aj k OBTEST, ruským BUTTERFLY TEMPLE a podobne. Ide však o kapelu, ktorá tieto elementy spracováva po svojom a o jej pôvode vás presvedčí viac vecí než len to, že skladby sú naspievané v ukrajinčine.

Po vokálnej stránke je album veľmi dobrý a zaujímavý, využíva tak agresívnejšie, zľahka black/deathmetalové polohy, ako aj mnoho vznosných, majestátnych čistých mužských vokálov. Volodymyr je skôr spevák ako „len“ vokalista, čím hudbe dodáva ďalší rozmer a obohacuje jej nálady. Pôsobivá je tiež kombinácia hlavného čistého vokálu, podfarbeného „havraním škrekom“ v druhej stope.

Pochvalu si takisto zaslúžia aj výkony ostatných muzikantov, zvlášť prepracovaná basgitara, ale aj gitary, chrliace pohanské, „prírodné“ harmónie, a malebné klávesy. K tomu viacero nasamplovaných zvukov, napríklad zurčanie potokov, vietor v horách, zvuky dávnej bitky a príjemným oživením je detský spev v úvode skladby „Подолянка“. Na čo som si musel zvykať, je zvuk kopákov, takéto skôr „tikanie“ nevítam ani v rozhodne „súčasnejších“ a extrémnejších žánroch. Našťastie to nie je taký des, aby ma odradil od počúvania vydareného a tak akosi úprimne, neprvoplánovo znejúceho „pohanského“ albumu.